Slovenská republikaBratislavský kraj

Záhorie, ako ho nepoznáte – Bicyklový let po Záhorí

Juraj Falat

Záhorie poznajú mnohí najmä vďaka jeho špecifickému dialektu, no v tomto regióne je aj mnoho prírodných zaujímavostí, ktoré stoja za obdiv. Ak žijete na Záhorí už roky, a nikdy ste sa nevybrali hľadať krásy tejto oblasti, alebo plánujete výlet do tohto kraja, vyberte sa s nami na bicykli a spoznajte tento nevšedný kút Slovenska. Zároveň urobíte aj niečo pre svoje zdravie.

Plocha:

Zaujímavosťou tejto cyklistickej túry je úsek, na ktorom nie je povolená jazda na bicykli. Môžete ho obísť, ale ak sa podujmete na asi dvojkilometrové tlačenie bicykla, odmena v podobe nádhernej prírody vás neminie.

Mokrou dolinou na hrebeň

Východiskovým bodom našej trasy je obec Plavecký Mikuláš v okrese Malacky. Priamo na námestí neďaleko kostola sa napojíme na zelenú turistickú značku, ktorá nás bez problémov prevedie obcou. Na konci obce sa po ľavej strane týčia bralá Kršlenice a asfaltová cesta tu vchádza do lesa. Po niekoľkých desiatkach metrov narazíme na závoru, ktorú obchádzame a stúpame po asfaltke Mokrou dolinou. Touto časťou doliny vedie aj náučný chodník a jej okolité strmé úbočia vytvárajú veľmi pekné prostredie, takže mierne stúpanie vôbec nie je nudné a cesta do kopca ubieha pomerne rýchlo. Míňame odbočky k jaskyniam Deravá skala a Tmavá skala, sklon cesty sa mierne zvýši a približne po šiestich kilometroch jazdy sme na križovatke s červenou turistickou značkou, ktorá vedie po hrebeni Malých Karpát. Na križovatke odbočíme vpravo a pokračujeme po červenej značke. Asfalt vystrieda široká upravená lesná cesta, rýchlosť jazdy sa teda razantne zvyšuje a po chvíli prechádzame okolo bývalej horárne Mon Repos vo výške 440 m n. m. Toto miesto je ideálne na krátky oddych.

Pokračovanie na Amon

V tejto časti hrebeňa je veľké množstvo upravených lesných ciest a zvážnic, ktoré sa križujú práve v okolí horárne Mon Repos, takže značenie treba pozorne sledovať. Po chvíli neistoty pokračujeme po červenej značke na Amonovu lúku. Lesnú cestu vystrieda na krátkom úseku znova asfaltka, ale našťastie nie na dlho. Po chvíli znova vchádzame do lesa a stúpame približne dvojkilometrovým technickejším singletrackom, ktorý je plný koreňov a stromov obrastených machom. Stúpanie je oveľa prudšie ako v úvode trasy cesty na hrebeň a so zvyšujúcim sa počtom prejdených výškových metrov sa stále viac tešíme na cestu opačným smerom – keďže túto časť máme v pláne ísť aj cestou späť. V závere stúpania, samozrejme, nesmie chýbať krátky prudký výšľap a konečne sme na Amone vo výške 555 m n. m.

Obchádzka Klokoča

Na križovatke sa držíme červenej značky, ktorá sa zo singla opäť mení na peknú širokú cestu. Po necelom kilometri ju však opúšťame, lebo červená značka pokračuje ďalej priamo cez prírodnú rezerváciu Klokoč, kde je jazda na bicykli zakázaná. Na neoznačenom rázcestí pod Klokočom ideme ďalej po zvážnici aj napriek tomu, že červená značka odbočuje vľavo. Na obchádzku prírodnej rezervácie využívame odporúčanú trasu pre bicykle, ktorá predstavuje 2,5-kilometrový dlhý traverz zo západnej strany. Traverz nás dovedie na ďalšie rázcestie značiek v sedle Uhliská, kde sa napájame na modrú značku. Pred nami je prvý dlhší zjazd dnešnej trasy na Sklenú hutu vo výške 440 m n. m. Pomerne zarastený chodník sa s postupne ubúdajúcimi výškovými metrami mení na lesnú cestu. Nanešťastie sa v tejto časti nachádza niekoľko miest, cez ktoré je nevyhnutné bike preniesť cez popadané stromy po poslednej kalamite v Malých Karpatoch. Zo Sklenej huty pokračujeme ďalej po modrej značke po príjemnej, aj keď miestami zarastenej ceste s minimálnym prevýšením ešte ďalších 5 kilometrov na Skalku (525 m n. m.). V sedle sa opäť napojíme na červenú značku a pri zjazde smerom k horárni Dolina (250 m n. m.) nad Sološnicou si užívame prudké klesanie.

Za polovicou

Sme približne v polovici trasy, a keďže červená značka vedie aj v tomto smere cez prírodnú rezerváciu, napájame sa na značenú žltú cyklotrasu č. 8213, ktorá ide zo Sološnice na Sklenú hutu. Máme pred sebou stúpanie s dĺžkou približne 5 kilometrov po spevnenej asfaltovej ceste, ktoré končí strmším záverom Pri obrázku nad Sklenou hutou. Odtiaľ nasleduje približne kilometrové mierne klesanie po lúke so sedením opäť na Sklenú hutu, kde žltá (značená) cyklotrasa končí. Vraciame sa teda po modrej značke na sedlo Uhliská trasou, ktorou sme na Sklenú hutu z hrebeňa prišli. Posledné dlhšie stúpanie a prenášanie bikov cez popadané stromy si spríjemňujeme krátkou zastávkou na obrovskej lúke s odpočívadlom a výhľadom na hrebeň Vápennej.

Finálny zjazd

Z sedla Uhliská sa môžeme vrátiť do Plaveckého Mikuláša tou istou trasou, ktorou sme prišli. Po krátkom dohadovaní sme sa však predsa len rozhodli nevyužiť traverz na Amon, ale prejsť úsekom cez Klokoč (661 m n. m.), kde nás čaká asi dvojkilometrový úsek, na ktorom nie je povolená jazda na bicykli. Bike treba po chodníku tlačiť, ale rozhodne to stojí za to. Krásny trávnatý hrebeň, ktorý akoby ani nepatril do Malých Karpát, a pekný výhľad z vrchu nás nabudili do poslednej časti – rýchleho zjazdu na Amon. Zjazd v tomto smere plynulo prechádza do technického singletracku nad Mon Repos, pri ktorom si užívame kľukatý chodník s koreňmi. Odtiaľ nás potom čaká už iba cesta Mokrou dolinou do Plaveckého Mikuláša – aj keď… Ak zvládate na biku technickejšie zjazdy, smerom z Mon Repos môžete využiť aj ďalšiu veľmi peknú alternatívu – budete pokračovať ďalej po červenej značke približne 2 kilometre až na križovatku značiek Kršlenica a následne pôjdete peknou cestou bez prevýšenia na Dubový vŕšok, čo je pekný skalnatý vrchol s výhľadom nad Plaveckým Mikulášom. Odtiaľ žltá značka pokračuje krátkym, ale veľmi tvrdým a technickým zjazdom až do Plaveckého Mikuláša.

Odporúčame:

Klokoč – prírodná rezervácia

Prírodná rezervácia Klokoč s rozlohou 21,6 ha je chráneným územím od roku 1996. Predmetom ochrany sú zachované časti prírody ojedinelého hrebeňového komplexu hôľneho charakteru s druhovo bohatou faunou a flórou. Nachádza sa tu trávnatý vrch Klokoč, z ktorého je veľmi pekný pohľad na Geldek. Celé okolie pôsobí, ako by ani nepatrilo do Malých Karpát. Ojedinele roztrúsené zakrpatené listnaté stromy a kríky s nízkou trávou pripomínajú skôr lazy na Kysuciach alebo Orave. Vyskytujú sa tu tiež bohaté porasty chránených rastlín – rebrovka rôznolistá a plavúň. Ak máte šťastie a ocitnete sa tu úplne sami, môžete si vychutnať príjemnú ospalú atmosféru, ktorú najmä na jar a jeseň dotvára vôňa okolitej vegetácie. Na Klokoči nájdete vrcholovú knihu založenú ešte v roku 1989. To, že stále existuje, poukazuje na nedotknutosť tohto kraja.

Zaujímavosti

Kršlenica

Národná prírodná rezervácia Kršlenica bola za chránené územie vyhlásená v roku 1984 a patrí do CHKO Malé Karpaty. Prechádza ňou náučný chodník Plavecký kras. Juhovýchodne od obce Plavecký Mikuláš sú na svahoch Mokrej doliny zachované lesné spoločenstvá s výskytom chránených druhov flóry a fauny. Na triasové vápence a dolomity sa viaže reliéf Plaveckého krasu. Vstup do doliny je sčasti odlesnený, stretnete sa tu so strmými úbočiami so škrapovými poľami, krasovými jamami, priepasťami, jaskyňami a bralami. Miesto je zaujímavé aj pre horolezcov, ktorí tu majú trasy s odistenými lezeckými cestami.

Jaskyňa Deravá skala

Jaskyňa Deravá skala je 26 metrov dlhá a 15 metrov široká portálová sieň s chudobnou výzdobou. Okrem geomorfologického významu má veľkú archeologickú hodnotu. Táto lokalita bola osídlená človekom už v paleolite. Prístup k nej je z Plaveckého Mikuláša po zelenej turistickej značke.

Jaskyňa Tmavá skala

V tomto prípade ide o 40 metrov dlhú jaskyňu horizontálneho priebehu, asi 40 metrov nad dolinou pod zráznou skalnou stenou, bez kvapľovej výzdoby. Je známa najmä nálezmi kostí jaskynného medveďa. Prístup k nej je z Plaveckého Mikuláša po zelenej turistickej značke.

Náročnosť: 2 z 5

Mierne náročná túra bez ťažkých stúpaní a technických zjazdov s celkovou dĺžkou 43 kilometrov. Orientačne je jednoduchá, vedie po dobre vyjazdených chodníkoch – prevažne kvalitných a širokých lesných cestách.

Zavrieť reklamu