Tento raz vám predstavíme „naše dieťa“, ktoré nemá ešte ani rôčik, a už má kopec fanúšikov – a to nielen medzi prešovskými bikermi. Náš prvý legálny singletrack stavaný pod záštitou SloMBy. Stálo nás to nemalé úsilie – štyri mesiace driny, kopania, hrabania, klopkania, dupkania a ešte opekania a zábavy… A to nerátame takmer rok čakania na povolenia vďaka nášmu úžasnému slovenskému byrokratickému systému. Zato však rátame všetkých kamarátov, čo nám prichádzali pomáhať každý víkend a každý sviatok. Všetci podľa možností. Ale oplatilo sa. Práve preto dnes môžem písať tento článok, nie?

Tak sme sa raz všetci stretli a spravili si menší výlet, ktorý človek stihne aj poobede po práci. S prestávkami to dáte za 2 hodiny, je to necelých 20 km.

Za východiskový bod si môžeme stanoviť zimný štadión v Prešove, ktorý každý ľahko spozná podľa tvaru rozpučenej plechovky. Obídeme ho a vyjdeme na hlavnú cestu. Vedie ku Kalvárii a tým smerom sa aj vydáme. Akurát s tým rozdielom, že keď prídeme na rázcestie odbočujúce nahor, my ostaneme na ceste označenej zelenou farbou. Šliapeme hore najprv asfaltovou cestou popri rodinných domoch, neskôr prašnou cestou popri záhradkách. Za nami zanechávame výhľad na Prešov.

Začíname v lese

Vchádzame do lesa. Keby sme mali určiť 100 rozdielov oproti minulému roku, našli by sme niekoľko desiatok vyrúbaných stromov a niekoľko nových traktorových dráh. Môžeme teda zabudnúť na naučené stopy a zvykať si na nové. Radi by sme sa uspokojili aj s tým málom, čo tam zostalo, ale keď sme sa poobzerali lepšie, zistili sme, že aj zvykať si na nové bude celkom zbytočné. Obodkované stromy smutne čakajú na ďalší masaker. Ideme teda radšej ďalej, míňajúc nové rúbanisko.

Najbližšie dva kilometre sú vlastne len o stúpaní – prudšom či voľnejšom. Nemáme sa kde stratiť, cesta nás privedie rovno na hrebeň Malkovskej hôrky. Hore sa trošku vydýchame a zídeme o pár metrov nižšie, kde sa napájame na staručký singletrack, čo si ešte naša stará mater pamätajú. Ním sa prevezieme až dole na Ortáše, kde je altánok, ohnisko a vlastne celkom pekná čistinka. Pokračujeme ďalej lesným chodníkom, ktorým sa rozbehneme do menšieho protisvahu, kde potom ledva dobrzdíme v traktorových koľajach. Tie koľaje tam vždy boli a asi navždy aj budú, takže sú vlastne ďalším oporným bodom. Vyjdeme na asfaltku, ktorá sa vinie hore až k náučnému chodníku. Trafiť naň nie je také jednoduché. Chýba tam značka, ale uprostred bajkovej sezóny je tam už trošku vyjazdená tráva a aj vetvičky kríkov vytvárajú takú „vstupnú klenbu“. Takže hup do zlatej brány. Najprv hlinenými schodíkmi prudko dolu, potom cez nalomený mostík a hodiť najľahší prevod a krútiť, krútiť pedálmi, aby nás to vynieslo až hore.

Do kopca a z kopca

Chodník pokračuje nebadane do kopca, celé je to akoby optický klam, keďže človek si naozaj vôbec neuvedomí, ako vlastne stúpa. Po chvíli, opäť ako déja vu, strmo nadol cez mostík a pedálovať, pedálovať, pádlovať nahor. Zase len taký mierne stúpajúci chodníček. A do tretice všetko dobré – tretí mostík – a sľubujem, že ich už viac nebude.

Keď konečne vyšliapeme hore, udržiavame už celý čas tú istú výšku – mierne stúpania a klesania až do konca náučného chodníka. Samozrejme, nakoniec sa opäť rútime dolu ďalším singlom. Až k takému malému potôčiku, cez ktorý môžeme prejsť mostíkom (dokonca so zábradlím), alebo si to môžeme pustiť rovno cez vodu. No a sme doma. Teda naspäť na asfaltke, na otočke na Kvašnej vode. Nasleduje mordor asfaltka, ktorú fakt nikto nemá rád. Ale čo už, keď iná cesta trvá ešte dlhšie. Skrátka tadiaľ teda ideme, až sa hore na konci opäť napájame do lesa. Po hrebeni si to valíme singletrackom, o ktorý sa delíme spolu s ostatnými návštevníkmi lesa, až k úpätiu nášho nového singla.

Sme na mieste – nový singletrack

Prichádzame k altánku, kde sa všetci vydýchame. A môžeme ísť na to. Najprv úplne najviac šliapeme do pedálov, aby sme nabrali potrebnú rýchlosť. Preskakujeme lávky a drobné skoky. Driftujeme do zákrut a vyžívame sa v šmykoch. Úplná paráda.

Cestou míňame niekoľko mini skokov, ktoré dávajú bez problémov aj menej pokročilí bikeri. Singláč však ponúka ďalej aj niekoľko väčších skokov, na ktoré je už lepšie mať odpružený bike, alebo aspoň odvahu. Celkovo sú tu asi tri väčšie skoky – Arvyho skok (kde sa Arvy vytrepal), potom Jama a nakoniec Perinka. Tam človek môže skočiť aj úplne omylom a aj tak je to stále ako do „perinky“. A na záver máme chuťovku – Road Gap. Je to výzva, pretože tento skok si vyžaduje aj istú techniku a „vyskákanosť“. Tak teda dúfam, že tento rok ho dám konečne aj ja. Na singletracku naďabíte na nespočetne veľa odrazov či klopeniek a v najbližšom čase tam majú vyrásť aj dve nové lávky. To aby sme nemuseli stále chodiť cez malý potôčik v závere singla.

Celý singletrack je potočený ako had – stavím sa, že toľko zákrut nemalo ani Branisko v čase svojej najväčšej slávy. Ako zhodnotili naši kamaráti, čo tu boli naposledy na návšteve: CELÉ DOBRE!

Vracajúc sa späť ešte ideme narýchlo odfotiť prameň, kde sa môžete osviežiť. Koho tam nestretneme? Skupinu šialených chalanov Suffering guys. Hompáľajúce telo exota zavesené na niekoľkých hákoch muselo skončiť aj na našej fotke. To len na ilustráciu, že na dedine je vždy veselo a niekedy aj trochu divoko.

Na záver sa odmeníme:-)

Takže sme vo finále, v Haniske – malej dedine hneď za Prešovom. Odmena za každou bikovačkou musí byť. Aj tu sme si teda našli svoju oázu. Chalani si dajú pivo alebo kofolu, ja si dám svoje Kakadu – a pre istotu rovno 2x. A sme spokojní. Milujem ten pocit fajne zakončeného dňa, v spoločnosti príjemných ľudí, úplne nabitý pozitívnou energiou zo super jazdy. Kiežby každý deň chcela byť takáto slnečná nedeľa. Po občerstvení nás čaká už len 15-minútová jazda domov. Môžeme si vybrať medzi hlavnou cestou a našou obľúbenejšou starou cestou, lemovanou rodinnými domami, záhradkami a poľom. Väčšinou ideme touto druhou, pretože je pokojnejšia, bezpečnejšia a hlavne menej prašná. Navyše, cestou späť môžeme ísť vedľa seba a kecať o všeličom možnom…

Čo viac dodať?

To, že bol singletrack dobrý nápad, vám potvrdia azda všetci. čo tu jazdievajú. Sme veľmi radi, že neseparuje ľudí na DH-čkárov, Freeridistov, XC-čkárov a turistov. Naopak, na svoje si tu príde každý. Singletrack je zámerne postavený tak, aby sa všetky skoky dali obísť. Navyše je obojstranný (ak máte poriadne najazdené). Takže makači si ho môžu dávať aj odspodu nahor.

Dúfam teda, že sme vás týmto reportom správne navnadili a snáď sa tu niekedy uvidíme. Všetci ste vítaní!

Náročnosť

3***

Prešovské singletracky nie sú veľmi náročné na techniku, vždy sa tu však nájde zopár miest, ktoré potrápia aj skúsených borcov. Niektoré miesta sú menej prehľadné a úzke, preto treba dávať pozor na jazdcov oproti (prípadne turistov, kone:-), motorky). Na novom singli „Čuňka“ s dĺžkou asi 2,6 km je viacero skokov rozličnej náročnosti s obchádzkami. Celá trasa (z centra) má dĺžku približne 20,5 km.

Zaujímavosti

Vyhliadka na Furči

Pomník bol postavený na pamiatku sedliackemu povstaniu v roku 1938 na kopci Furča západne od obce Haniska. Nad obcou sa vypínajúci pamätník je dobre viditeľný z veľkej diaľky, napríklad cestou po diaľnici z Košíc do Prešova. Kopec Furča ponúka zároveň pekný výhľad na severnú časť Košickej kotliny a Slanské vrchy v pozadí. Na jeho vrchol vedie značený turistický chodník od parkoviska na pravom brehu Torysy, hneď za mostom. Polorozbité staré strmé schody vedúce až k pamätníku sú vhodné nielen pre turistov, ale aj pre nás bikerov. Zjazdiť ich môže každý, kto sa nebojí. Fakt stoja za to.

Pramene

Okolie Prešova sa môže pochváliť množstvom minerálnych prameňov a minerálna voda je tu zadarmo. Napiť sa môžete minerálky na Borkúte aj na Kyslej vode (tunajší obyvatelia ju volajú Kvašná voda). Počas horúceho dňa príde toto osvieženie veľmi vhod. Stačí si len zobrať fľašu alebo camelbak. Z opísaných prameňov už roky rokúce pijú stovky ľudí. Všetky pramene majú charakter kyseliek s približne rovnakými vlastnosťami (prírodná, hydrouhličitanová, vápenato-horečnatá, uhličitá studená voda). Líšia sa len obsahom jednotlivých minerálov v pomernom zastúpení.

Citáty:

• Pekne od začiatku poriadna porcia zábavy, zoznámte sa – nový singel.
• Singletrack podľa hodnotenia našich kamarátov: CELÉ DOBRE!
• Hompáľajúce telo exota muselo skončiť aj na našej fotke.