Na trasu sa nastupuje v Turčianskych Tepliciach, jednom z najstarších kúpeľných miest na Slovensku. Mesto je veľmi zaujímavé, a aj keď je malé, odporúčam tu stráviť aspoň jeden víkend. Ubytovanie sa dá zohnať pomerne jednoducho, ale v letnej turistickej sezóne je dobré objednať si niečo vopred. Žiaľ, žiadne zo zariadení tu nespadá do systému „vitajte cyklisti“, problém s uskladnením bicyklov by však nemal nastať.

Tak začíname…

„Trasu začíname po príjazde k pamätníku SNP v lesoparku Bôr, v južnom okraji mesta. Lesopark ponúka široké možnosti aktívneho trávenia voľného času. Kto by mal záujem, môže si prejsť aj náučný okruh, ktorý zvládne ktokoľvek a dozvie sa množstvo zaujímavých informácií.“

Zapíname frajerský Garmin navigátor a začíname stúpať centrálnou pieskovou cestou. Je to príjemné stúpanie dlhé asi 3,5 km. Do pedálov šliapeme v zložení Michal Štrba, Andrej Vričan a ja, Danas. Počasie máme úplne fantastické s teplotou okolo 10 °C, na oblohe ani mráčik. Prechádzame prvou väčšou lesnou križovatkou, ale keďže stúpame stále hore, nie je kde zablúdiť – treba sa len držať hlavnej cesty.

Stúpame ďalej, prechádzame popod vysoké napätie, minieme drevosklad a zhruba po 300 metroch sa nám otvára na ľavej strane les s výhľadom smerom na Turčiansku kotlinu. Pokračujeme ešte asi 400 metrov a v ostrej pravotočivej zákrute si dávame prvú zastávku. Otvára sa nám výhľad na Turiec a pred nami je pohľad na ešte stále zasneženú Krížnu a hlavný hrebeň Veľkej Fatry. Robíme prvé fotky a pokračujeme k vrcholu. Stále ideme po rovnakej ceste. Prejdeme popri ďalšom drevosklade a po asi 350 metroch prichádzame na odbočku doľava, kde po krátkom prejazde lesom vyjdeme na tzv. diviačiu lúku. Po nej možno pokračovať rovno na Urpín, teda vrchol cesty, ktorá prechádza z obce Čremošné smerom na Banskú Bystricu.

My však odbočíme opäť doľava, kúsok od posedu a nenecháme si ujsť perfektný singeltrack. V lese robíme niekoľko fotiek a užívame si prírodné klopenky. Chodník nás dovedie na okraj obce Čremošné. Garmin ukázal pokles 80 výškových metrov na pol kilometri. Čo sme však teraz na výške stratili, musíme znovu získať, takže nás čaká síce krátky, ale prudký výjazd asfaltom okrajom Čremošného. Dostávame sa na Urpín, vrchol a križovatku ciest (tento úsek výstupu na Urpín však možno pre svoju náročnosť z trasy vypustiť – ako som už spomínal, dá sa k nemu prejsť priamo po lúke veľmi jednoduchým spôsobom). Keďže sme nad hranicou lesa, otvárajú sa nám výhľady na hory, Turiec či Čremošné.

Čremošnianske lazy

Pretíname zelenú značku a pokračujeme k najvyššiemu bodu trasy, na Čremošnianske lazy, kde sa nám ponúka pohľad na celú kotlinu a tiež Malú Fatru. Sme vo výške 780 metrov, robíme niekoľko ďalších fotiek a od starého detského vleku pokračujeme krátkym zjazdom po lúke k miestnemu unikátu – starému futbalovému ihrisku s drevenými bránkami na kopci. Po krátkom stúpaní prechádzame okolo zvyšku drevených konštrukcií bránok a približne po 100 metroch nás čaká odbočka doprava smerom k lesu. Víta nás vstup do lesa a veľmi príjemný zjazdík. Nasleduje krátka rovinka a maličké stúpanie. Tu je treba spozornieť, pretože sa blíži odbočka doľava zo širokého chodníka na pomerne úzky singeltrack. Na stromoch sú dve žlté značky, podľa ktorých sa dá orientovať.

Keďže bolo suché počasie, zjazd sme si užili naplno a vrelo ho odporúčam. Pred ľavotočivým padákom pokračujeme rovno na úzky chodník hrebienkom. To sa už dostávame na lúky nad obec Háj na lúky. Pred sebou máme výhľad na dedinu a v pozadí je vidieť Turčianske Teplice. Popri poľovníckom posede prechádzame cez lúku, pokračujeme smerom na východ a lesnou cestou prichádzame do doliny nad Rakšu. Prenášame bicykle cez potok, urobíme niekoľko fotiek na výjazde z lesa a pokračujeme dolu po širokej pieskovej ceste. Keď prejdeme popri nenápadnej starej hrdzavej značke, odbočíme doprava a stúpame lesnou cestou nad kameňolom – pieskovú baňu. Cesta sa postupne mení na strácajúci sa chodník. To sa už dostávame na hranu lomu. Na vrchu robíme niekoľko industriálnych fotografií, kocháme sa pohľadmi na drtičky šutrov a obrovské bágre, ktoré by do svojej lyžice nabrali aj malý dom. Krátkym zjazdom križujeme ďalšiu dolinku a priamo prechádzame k asfaltovej ceste v rakšianskej doline na modrú značku, ktorá vedie na vrchol Drienku.

Kúpalisko aj ranč

Asfaltovou dolinou pokračujeme miernym stúpaním po stret so žltou značkou, čo je vlastne najbližšia možná odbočka doľava. Ide o „vracačku“ na severozápad. Stále stúpame šotolinovou cestou, prechádzame popri krmelci pre drobnú zver až k drevoskladu, odkiaľ začíname opäť klesať a širokou cestou sa dostávame na lúky nad obcou Mošovce, kde je veľmi dobrý kemp s kúpaliskom.

Niekoľko zjazdových fotografií a panoráma z rúk Andreja… Cestou popri okraji lesa prichádzame na križovatku ciest. Ja s Andrejom bočíme doprava, Michal sa, žiaľ, musí vrátiť a pokračuje cestou do obce Mošovce. Po odbočení prechádzame popri zrekonštruovanom ranči, kde sa bez stresu pasie za ohradou niekoľko koní. Prichádza rýchly zjazd pieskovou cestou, po približne 500 metroch bočíme opäť doprava a okrajom lesa smerujeme k usadlosti Mazan.

LKT verzus CYKLISTA?!

Bočíme do lesa, kde štandardne prichádza veľmi pekný úsek stúpania. Teraz je však obdobie ťažby dreva a po jarných dažďoch je podklad premočený. Vravíme si s Andrejom, že by to nemuselo byť také zlé, aj keď je to premočené. Opak je však pravdou a pri prvom sklade dreva sa brodíme prvým blatom. To najhoršie nás ešte len čaká. Cesta sa už nedá ďalej normálne ťahať, začíname tlačiť…

Tlačíme okrajom hory, po 400 metroch bočíme vľavo a tu na nás čakajú výživné koľaje od LKT, ich hĺbka je do výšky 26 palcových kolies a za konzistenciu by bol vďačný asi každý hrnčiar. Úsek sa dá obísť, ale za suchého počasia je to veľmi príjemný pojazd. Z tejto cesty treba krátkym chodníkom prejsť na cestu oproti a pokračovať vľavo. Dostávame sa na cestu nad obcou Blatnica, pod nami je v lete funkčný UFOCAMP, ktorý je priamo pod vrcholom Tlstej. Sme na malom horizonte, spúšťame sa nejakých 200 metrov a prudko odbočujeme doprava. Krátkym výstupom pokračujeme chodníkom do obce Blatnica, ktorá je známa ako vstupná brána do Blatnickej doliny a na vrcholy Tlstej, Ostrej alebo až na hrebeň Veľkej Fatry.

Na kofolu do Gaderskej doliny

Vojdeme do doliny a v zrekonštruovanej chatovej osade Gader si dávame kofolu a teplú polievku. Po krátkej pauze sa vraciame do bodu, ako sme vyšli z lesa do obce. Ponad domy sa dostávame na lúku a jej okrajom stúpame k už spomínanému UFOCAMPU. Robíme dokumentačné foto a prechádzame okolo vstupu do kempu ďalej na lúku.

Čaká nás mierne stúpanie na nenápadnú cestu okrajom lesa a potom opäť klesanie k usadlostiam na Mazane. Zjazd po lúke sa dá pekne užiť, ale bacha, na vrchu je zlom, ktorý nie je vidieť a dá sa to ľahko prepáliť. Z Mazana prechádzame do Mošoviec po hlavnej ceste. Cetsa vedie popri kaštieľovom parku a samotnom kaštieli. Cez námestie pokračujeme smerom na Turčianske Teplice. Odbočíme smerom na RZ Drienok – kemp s kúpaliskom. Prejdeme popri ňom a za obcou meníme smer doprava na lúky.

Záverečné etapy…

Na lúke je malý potôčik a len jeden prejazd. Je blízko stromov, pre ľahšiu orientáciu. Stúpame lúčnou cestou , pretíname lesík a dostávame sa na lúčny horizont. Popri poli sa treba ťahať vľavo. Po ľavej ruke máme výhľad na vrcholy Veľkej Fatry, ktoré nás sprevádzajú celou cestou. Na lúke zatočíme po 250 metroch doprava a lúčnou cestou pokračujeme na juhozápad do obce Rakša.

Vojdeme do dediny, na ľavo od nás je chránené územie Rakšianske rašelinisko. Dostaneme sa na hlavnú cestu v dedine a zabočíme doprava. Pokračujeme po 300 metroch vľavo do družstva a panelovou cestou popri cintoríne prechádzame do obce Háj. Je to príjemný lúčny zjazd. Vojdeme do obce a priamo prejdeme na cestu smerom do Turčianskych Teplíc. To sme už pomaly na konci našej trasy. Po vjazde do mesta sa dostávame na pešiu zónu. Pred mestským úradom našu trasu končíme a na niektorej z letných terás hľadáme možnosť dobre sa najesť.