Slovenská republika Prešovský kraj Horný Zemplín

Hrebeňovka Vihorlatu

Juraj Falat9. mája 2015 13:32

1/14

2/14

3/14

4/14

5/14

6/14

7/14

8/14

9/14

10/14

11/14

12/14

13/14

14/14

Pretiahnutý charakter poslednej zimy vždy zanechá stopy na psychike každého bikera (ktorý nerobí trebárz freeski 🙂 ), a táto posledná bola obzvlášť nekonečná. Preto hneď, ako sa čo i len trocha dalo, začali sme plánovať, čo tohto roku “dáme“. Ako prvé padlo za obeť zabudnuté pohorie na krajnom východe, Vihorlat. Vihorlatské vrchy (skrátene aj Vihorlat) je pohorie sopečného pôvodu, nachádzajúce sa na krajnom východe Slovenska. Najvyšší vrchol – Vihorlat – má výšku 1077m.n.m. Pohorie Vihorlat prudko vystupuje z Východoslovenskej nížiny a kým jeho okrajové časti dosahujú 250 – 300 m n. m., vrcholové časti pohoria presahujú 1000 m n. m.. Vertikálne prevýšenie tak dosahuje až 800 v.m. Pohorie je ťažšie prístupné, keďže odvšadiaľ s výnimkou Michaloviec a Humenného je tam ďaleko a po zlých cestách. Možno práve preto sme v ňom našli skrytý klenot AM.EN jazdenia.

Sú dve hlavné prístupové trasy na Vihorlat. Severná zo Sniny a Zemplínskych Hámrov alebo južná cez Michalovce a Remetské Hámre. Naša voľba padla na peknú trasu okolo Zemplínskej Šíravy a teda južný variant. Po príjazde do Remetských Hámrov pokračujeme autom po hlavnej smer Morské oko a pred koncom dediny zaparkujeme pri perfektne nazvanom pohostisnstve Sea Eye. Lepšie miesto na štart sme si vybrať nemohli. Je tu hneď aj smerovník, vyberáme žltú značku a začíname stúpať.

Asfaltové stúpanie netrvá dlho, vystrieda ho udržiavaná zvážnica. Pozvoľna stúpame a charakter trasy sa mierne mení. Ako vo všetkých sopečných pohoriach na východe, aj tu sú všade samé šutre. Po žltej prídeme k rázcestiu pri Starej koniarni. Tu máme dve alternatívy stúpania – pokračovať dalej po zelenej TZ alebo ísť trocha dlhšou asfaltkou ale v sedle bajku. Vyberáme asfalt ktorý nás dovedie opäť k zelenej značke. Pozor, odbočku na ňu treba hladať po pravej strane cesty. Okolo poľovníckej chaty sa trasa zostrmuje, všade pováľané šutre značia, že zjazdy tu nebudú zadarmo.

Po márnej snahe čo-to vyšľapať začíname tlačiť a nosiť stroje kolmo na vrstevnice. Toto pre bikerov ozaj vymyslené nebolo. Naštastie, úsek nie je dlhý, po asi 800m sa už dá pedálovať. Začína sa singlovatieť, hovoríme si že ak to takto bude celú trasu, môžme byť spokojní. Stúpanie sa zmierňuje a po chvíli prichádzame na sedlo Poľana, kde sa v prípade psieho počasia dá skryť pod prístrešok. Nám počko praje a tak ideme dalej na vrchol Vihorlatu, čaká nás ešte dobrých 150 výškových. Čím daľej, tým je to tu krajšie. Všetko single ako z veľkej knihy, už sa tešíme na cestu späť.

Na Vihorlate dáme obligátne vrcholové foto, pokocháme sa výhľadom na slovenské more a začíname zjazdovať. Výborný, mierne technický zjazd strieda hladký singel a naopak. Tesne nad Poľanou už máme úsmev ako Joker. To ešte nevieme, že následuje perfektný zjazd smerom cez Tŕstie na sedlo Rozdiel. Táto trasa je ako robená pre bajky, komplet celé singloidné, mierne klesanie. Prírodné točky a skočky nesmú chýbať.

Tu už sledujeme hrebeňovú červenú značku. Smejeme sa na tom že sme neprešli ešte ani meter po rozbitej zvážnici. Vlastne zvážnic je tu fakt minimum. Na Slovensku nevídané. Uphill na Motrogon dá zabrať, odmenou je ďalši krásny zjazd cez Jedlinku na sedlo Tri Tably. Jedno miesto je dosť technické, asi 30m dlhý úsek trialových koreňov s 20m prepadom na jednej strane. Pád naľavo bude bolieť, pád napravo už bude bezbolestný;) Posledné metre zjazdu do sedla sú v duchu najkrajších slovenských zjazdov. Kamenisté, zavreté a poriadne strmé. We LIKE!

Trochu oddychu v sedle a nasleduje výšľap na posledný vrchol – Sninský Kameň. Pri pomyslení, že toto pôjdeme dole, sa chrtom medzi nami ježia aj zvyšné chlpy, ktoré si ešte nestihli oholiť. Rýchlo vybehneme hore pod kameň, kto tam ešte nebol, šplhá hore. Nedočkavcov ale nezaujíma epický kruhový výhľad na východ Slovenska. Znižujú sedlovky a davaj do zjazdu! Čo už môže byť lepšie ako táto prírodná DH trať? 3km zjazdovej extázy.

Od technických úsekov, kde korene pripomínajú Laokona bojujúceho s hadmi, až po akurátny trial všetko. Vysmiati od ucha k uchu pristávame pri Morskom oku. Je trochu škoda, že odteraz už budeme zjazdovať len po asfalte až do Hámrov. Sú to síce premárnené výškové metre ale všetko niečo stojí. Vihorlat je na bike geniálny, málo zvážnic, veľa singlov a to všetko koncentrované na relatívne malej ploche. We’ll be back for more!

Náročnosť: 3,5

Dĺžka: 30 km

Prevýšenie: 1470 m

Orientačný čas: do 4-6 hod.

Naša trasa po hrebeni Vihorlatu ponúka slušné prevýšenie na 30km dlhej trase. Treba sa pripraviť na klasický hrebeňovkový hore-dole profil. Trasa s množstvom technických úsekov je vhodná iba pre horské bicykle. Počítajte, že na absovovanie tohto výletu budete potrebovať aspoň 4 hodiny, s dlhšími pauzami na kochanie sa 5 hodín a viac.

Prevýšenie trasy je 1470 m, na trase sú prudké ale aj tiahle stúpania a dlhé náročné zjazdy. Zopár prudkých úsekov v stúpaní je treba bike preniesť. Je tu pomenej asfaltu, vačšina stúpaní a zjazdov je vedená singletrackmi a lesnými cestami. Škoda posledného zjazdového asfaltového úseku z Morského oka do R. Hámrov.