Ako stvorené na fajnú profilovku na FB

Zima je konečne definitívne za nami! Niežeby sme ju nemali radi, ale čo je veľa, to je veľa. Veď keď sme si už cez ňu zlepšili svoje biky, chceli sme aj konečne zamachrovať v teréne. A pri prvých teplých dňoch sme zistili, že to, čo sme ušetrili na hmotnosti biku, sa nám vrátilo späť na našom zadku a ani kondička už veru nie je, aká bývala. Prvé kilometre bolia ako šľak, zadky tlačia a pot pomaly steká po tele… Pred nami je trip na Branisko.

35 km? No a? Za pol dňa to dáme a ešte večer stíhame ísť na pivo. Áno, takto žartujeme ešte počas prvého ranného stúpania z Chvalabohu. Východisková nadmorská výška je 750,5 m n. m. a náš najvyšší bod bude vo výške 1 200 m n. m.

Smrekovica Rocks (the Smrekovica´s rocks)

Pomaly sa teda vydávame v ústrety Smrekovici. Šotolinová cesta pomaly stúpa, keď Tomáš zrazu zastaví, počujeme syčanie. Anakonda?! To snáď nie, na Slovensku! Prisámvačku anakonda ako vyšitá. Tomáš nemôže pokračovať ďalej. Takto to dopadne, keď sa človek bojí defektov na papierových plášťoch. Keďže anakonda nie a nie zaliezť do plášťa, musí sa vrátiť domov (nielen ona, ale aj Tomáš). Počká nás na Bachurni a tam sa k nám opäť pripojí, hada už nechá doma v teráriu. Po 4,5 km sa zvážnica končí a trasa pokračuje takým switchbackovitým strmákom. Ak sa vám bude zdať, že je to celé nejaké čudné a idete zle, nevšímajte si to, idete správne. Hrebeň sa približuje slimačím tempom, bicykle treba miestami nosiť. Hore na vrchole dáme menšie hody, hodíme autogramy do vrcholovej knihy, nenápadne sa vyhovárame na výhľady, len aby sme si ešte trochu oddýchli…

Úzky kamenný chodník, miestami ešte snehové mapy rafinovane prikryté čečinou, ešte že sme to boli nedávno čistiť, takže prerezané popadané stromy už len pekne lemujú cestičku. Trail sa medzi znalými volá Carbonkiller (veď uvidíte) a zaiste preverí všetky vaše schopnosti a zručnosti. Ako kovboji na Divokom západe odklikávame, naklikávame a nakopávame pedále… Paráda, krásne úseky, ak chcete fajnú profilovku na FB, určite odporúčame. Krásna scenéria, skaliská, ihličnany a dooosť ťažké úseky. Dalo by sa povedať, že keď prejdete posledný kamenný schod, vysoký asi pol metra, ráfikom sa tesne vyhnete ostatným skalám a vytočíte strmý switchback pri padnutom strome, máte vyhrané. Potom už iba strmák-padák dole. Zjazd, ktorý je ako vystrihnutý z Kanady. Takže za sedadlo, nad zadné koleso a…, ale veď vy viete, ako sa zjazduje.

Magura, Bachureň… príďte, zapamätáte si to!

Po tomto padáku nasledujú už len hupíky hore-dole po lesnom chodníku vyúsťujúce na lúke, cez ktorú fukotom preletíme, neskôr zjazdujeme po bývalom koryte potoka. Treba dobre sledovať zelenú značku, z lúky sa odbočuje na prudké stúpanie smerom hore na Maguru (1 063 m n. m.). Ďalej pokračujeme nenápadným stúpaním po červenej značke pod Bachureň, je tam aj studnička s vodou, takže komu došla, nie je problém. Z Bachurňa postupujeme na Javor dlhou lúkou, ktorá nemá konca kraja, a ani my už nemáme síl, takže to trvá pekne dlho. Z Javora klesáme dlhými zjazdom nad stredisko Dubovica, kde sa raz konali dokonca aj DH preteky. Po všetkých Magurách, Bachurňách a Bučiach prichádzame na Marduňu. Aby nám nebolo smutno a hlavne, aby nám nebola zima, začíname riadne tlačiť. Bicepsy nám navierajú, lýtka sa zapaľujú a okuliare zaparujú. Konečne nejaký zjazd, keď už nič, aspoň toto, hoci Rišo hodil v tých zablatených rigoloch takého kapra, že by to bolo na fotku. Len náš fotograf musí ísť všade prvý a potom prichádza o super zábery :-). No asi sme to mali brať ako varovanie zhora.

Medicopter špeciál expresne pod Kohútom

V poslednom zjazde pred stúpaním na Kohút prišiel na rad Jozef. Po všetkých tých extrémoch, čo sme dnes zjazdili a prežili v zdraví, sa práve tu musel vysypať. To je ako naschvál na mieste, kde si každý povie, že sa mu tu nemôže stať a bum do stromu. Stehno v polovici mierne prehnuté do L dávalo tušiť, že to nebude žiadna sranda. Privolaná sanitka privolala helikoptéru (ako povedal Rišo: „To je tá z kindervajca?“ „Hej, Rišo, hej.“ :-)). Nášho kamaráta napichali analgetickými injekciami a odviezli do Prešova rýchlejšie, ako by sa bol nazdal.

Z Kohúta

Nás čakalo do Sabinova ešte zopár krátkych stúpaní a klesaní, takže z každého (aj kratšieho) zjazdu sa dalo vyprofitovať, aby nás to vynieslo do protisvahu ďalšieho stúpania. Takto sme sa ocitli pod Kohútom. Finálny zjazd bol pekný, nenáročný s mini skokmi a kto chcel, mohol si to tam riadne rozpeckovať. Špecialitkou na záver bola XC trať, na ktorú sme sa napojili. Pamätám si, ako by to bolo dnes, ako sa mi tam pred 10 rokmi triasli kolená a srdce mi bubnovalo v hlave. Dnes mi to prišlo ako taký chutný strmáčik s koreňovými schodmi. Chuťovečka :-).

Zozjazdovali sme si to priamo pred brány open-air kúpaliska, takže kde máme plavky? Aha, zavreté. No smola, tak nabudúce (asi sme prišli pred sezónou…), ale v lete si tie plavky určite zbaľte do camelbaku.

Čo dodať na záver?

Veľká vďaka patrí celému záchrannému tímu, áno, aj tej uhundranej pani doktorke, čo si pre dážď zmočila frizúru a celý čas nás poúčala. Áno, vieme, nie sme dokonalí a určite budeme jazdiť zodpovednejšie a opatrnejšie, žiaľ, ani to občas nestačí, ak má človek smolu, naberie nesprávny smer a trafí jediný strom v ceste. Nášmu kamarátovi prajeme, nech sa to čím skôr zahojí a nech si stihne ešte užiť leto na biku a vám všetkým veľa šťastia, nech sa vám stromy uhýbajú, dropy a gapy vatičkou vypĺňajú. Ak toto prianie nezaberie, tak si prosím dávajte pozor… A hlavne už nejazdite tie Noby Nic-y, aspoň nie s nami!!!

Odporúčame

Ubytovanie

Motorest Branisko

Široké, 08 237

051/7911 249, +421 907 917 357

Motorest sa nachádza niekoľko stoviek metrov pod priesmykom, odkiaľ začína trasa, v peknom prostredí.

Stravovanie

Ak bývate v bungalovoch, tak vám aj navaria. Ak ste hladní už v Sabinove, na námestí majú zopár reštaurácií a super zmrzlinu. Odporúčame Grand restaurant-pizzeria s terasou.

Náročnosť: 4

Naozaj technický kamenistý zjazd zo Smrekovice, ktorý dajú bez nohy len najlepší, vystrieda plynulý singletrack a sem-tam dlhšie stúpanie. Trasa je celkom náročná na kondíciu a techniku, preto dávame takýto vysoký stupeň náročnosti.

Dĺžka: 35 km (Chvalabohu – Smrekovica – Sabinov), až do Prešova treba prirátať asi 20 kilometrov po asfalte

Prevýšenie: okolo 2 000 m, z toho v stúpaní 800 m

Orientačný čas: 3 hod. v rýchlom tempe, s prestávkami 5 až 6 hod.